1. |
Nestrácať Chuť
04:22
|
|||
Ako sa dokáže takmer nemyslieť
ako sa stráca celkom na to chuť
a vedieť nevidieť
a nič nepočuť?
Opasky bez praciek, nedbať na radu
za nemorálny post vládnuť národu
tak vzdialení od čistých jazier a lúk
Pravda býva studňou hlbokou
vnímam ju už pár svojich rokov
bránkou úbohou nechcem pohrdnúť
Láske nepoviem: Nie
plním jej túženie
inak všetko krásne je Nič - je na nič!
Keď k nej vystriem dlane
čo ma smrť chniape za ne
a šľahá bez milosti bič!
Je to ťažké prijať
a ešte ťažšie žiť!
Keď sa rozhľadím
keď sa už rozvidnie
trhá sa mi zlatá niť
trhá sa mi zlatá niť
Nedokážem celkom nemyslieť
nestratil som ešte na to chuť
a neviem nevidieť
a nič nepočuť
Ako zo železných okov hrude
uniknúť chce to srdce moje
k čistým jazerám, do hlbokých lúk
Nedokážem celkom nemyslieť
nestratil som ešte na to chuť
Nedokážem celkom nemyslieť
nestratil som ešte na to chuť!
Láske nepoviem: Nie
plním jej túženie
inak všetko krásne je Nič - je na nič!
Keď k nej vystriem dlane
čo ma smrť chniape za ne
a šľahá bez milosti bič!
Je to ťažké prijať
a ešte ťažšie žiť!
Keď sa rozhľadím
keď sa už rozvidnie
trhá sa mi zlatá niť
trhá sa mi zlatá niť
|
||||
2. |
Boh-ém
04:23
|
|||
Aha, telo krv a chce do neba
pozrime že sa len
jak si to télo sunie šplhá
Bože, že takých ľudí svet nosí
rozum a chvost k zemi
avšak oblaky brázdia nosmi
Boh-ém, nechal sa nazývať Boh-ém
robil sa Bohu roveň
že je tu kvôli nemu mal dojem
Problém, v ničom nevidel problém
úprimnosť a láska
boli preňho neznámy pojem
A tak ten Boh-ém
mal dojem
že je veliký Pojem
Boh-ém, nechal sa nazývať Boh-ém
robil sa Bohu roveň
že je tu pre neho mal dojem
Bože, že takých ľudí svet nosí
rozum a chvost k zemi
avšak oblaky brázdia nosmi
A tak sa vzdúval
lesklý bol
mocnel
až napokon Praskol ...!
|
||||
3. |
Hrobár
05:06
|
|||
Starý, hrbatý, vráskavý a kostnatý
žije v čare noci a svojej lopaty
kope v noci niet pomoci
Smrť má vždy na zhon!
Kde žije nik nechodí, počuť z diaľky starý zvon
žije tam kde blúdia iba mŕtvi a on
a keď ho noc unaví
tak si ľahne do trávy
Starý, hrbatý, vráskavý a kostnatý
strážca verný drží slovo i príchody
či za svetla, čo tmu premáha
či v noci, keď vesmír okná otvára
Plný pokladov je tento nás zvláštny svet
plný úkladov, ktoré neodhalíš hneď
I so svetlom tma dobre už splýva
v noci loví a po uličkách číhá ...
Nadovšetko, čo si môžeš uchrániť
opatruj svoje, bráň svoje srdce
Nie je všetko, čo sa peniazmi dá kúpiť
nie je to všetko
nie, nie je to cenné
Všetko čo máš, inému raz odovzdáš
opustiť musíš, čo si hromadíš
Nemusíš však svoju dušu zanechať
len žiadosť chamtivú
vrhni do hrobu
a ži
a ďalej ži
krásne ži
Nadovšetko, čo si môžeš uchrániť
opatruj svoje, bráň svoje srdce
Nie je všetko, čo sa zlatom dá vyvážiť
nie je to všetko
nie, nie je to cenné
Všetko čo máš, inému raz odovzdáš
opustiť musíš, čo si hromadíš
Nemusíš však svoju dušu zanechať
len žiadosť chamtivú
vrhni do hrobu
a ži!
|
||||
4. |
Staručičký Čas
04:32
|
|||
V kúte nepohnute
sedí nemá hlas
sedí Staručičký čas
Spoza mreží nášho sveta
pozerá na nás
pamätá starý čas
Rozumný ide sa skryť, keď vidí zlo
neskúsení idú ďalej
ako starý no hlúpy kráľ, čo nespoznal dosť
by sa varoval cesty zlej
V kúte nepohnute
tichom ľaká nás
Staručičký čas
Spoza mreží kriedou zo sĺz
na stenu hrôzy:
"מנא מנא תקל ופרסין", - píše zas
Rozumný ide sa skryť, keď vidí zlo
neskúsení idú ďalej
ako starý no hlúpy kráľ, čo nespoznal dosť
by sa varoval cesty zlej
V kúte nepohnute
sedí nemá hlas
Staručičký hlas
Spoza mreží zvláštne svieži
vietor zadul zas
isto príde včas
Staručičký čas
Isto príde včas Staručičký čas
|
||||
5. |
Neporiadok
05:37
|
|||
Čo nie v poriadku dať do poriadku
chladnú vodu na mlyn
pobozkať matku
upiecť veľký chlieb
deťom dať voľnosť lúk
nájsť i po stovkách liet
teplo rodinných pút
Či je v poriadku prázdno v pozlátku?
Len prach sadá na mlyn
pochováš matku
do času bez konca
prísť aj o otca
Smrtihlav sieť pláta:
sestru vziať či brata?
Smutný tieň národov čudným blúdi krajom
kde Smrť je zákonom a Nezmyselnosť kráľom
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už to monštrum vstáva a vysychá tráva
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už vstáva to monštrum
sprevádzané vetrom lží
úskočností pier
zradných sŕdc
a falošných vier
To prázdno v pozlátku nevpracem do riadku
nevložím do básne
neospievam krásne
Akú farbu len má
tá veta hoc zlatá?
Slová slová slová
smrť neodpočíva!
Smutný tieň národov čudným blúdi krajom
kde Smrť je zákonom a Nezmyselnosť kráľom
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už to monštrum vstáva a vysychá tráva
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už vstáva to monštrum
sprevádzané vetrom lží
úskočností pier
zradných sŕdc
a falošných vier
Keď Nič je v poriadku, tak čo dať do poriadku
keď svetlo skrýva tmu
- smrť ti je za kmotru?
Zlo sa k srdciam plazí
už v myšlienkach je zvrhlé
Pedofilní kňazi mu otvárajú
chrámové brány lží
kamufláží
bahna a kalu
trpkého žiaľu
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už to monštrum vstáva a vysychá tráva
Na hor !
Už vzbudil sa netvor
už vstáva to monštrum
sprevádzané vetrom ...
Čo nie v poriadku dať do poriadku
chladnú vodu na mlyn
pobozkať matku
voňavý veľký chlieb
pre všetkých bez rozdielov
a vždy sa vrátim z ciest
a zvítam sa s rodinou
bez lží
úskočností pier
bez zradných sŕdc
a falošných vier
|
||||
6. |
Jób
05:02
|
|||
Keď Som zakladal Zem, kde si bol?
Povedz ak niečo vieš o tom!
Kto stanovil jej rozmery
a kto položil jej kameň uholný?
Kto zovrel bránami more
a povedal: "Sem smieš, no ďalej nie"?
Či si ty niekedy už dal ránu príkaz?
Povedz, ak to všetko poznáš!
Nuž bedrá si opáš
ako muž sa dokáž
budem sa ťa pýtať
a ty Ma uč!
Kde je cesta k domovu Svetla
a kde má svoje bydlisko Tma?
Či tušil si deň svojho narodenia
a kedy sa ti tie dni naplnia?
Posielaš snáď ty pre blesky, aby prišli
a aby sa ti ohlásili: "Tu sme"?
Či ty si ustanovil Zákony nebies?
Odpovedz, ak odpovedať vieš!
Či ako Boh ruku máš
ako On zavoláš?
Obleč si dôstojnosť a vznešenosť!
Či sa s Bohom smieš hádať?
Všemocného kárať?
Kto יַהְוֶה obviní sa zodpovie!
Kto to ruší úrad Boží a slová si nezváži?
Kto to hlása, že Boh je svojvoľný
a chce zostať pri tom spravodlivý?
Nuž bedrá si opáš
ako muž sa dokáž
budem sa ťa pýtať
a ty Ma uč!
Kto dal Ibisovi múdrosť
či dal si ty snáď koňovi moc?
Riadi sa tvojím rozumom sokol
a na tvoj rozkaz sa vznesie orol?
Kto mi najprv niečo z ľudí dal
aby som mu to potom musel splatiť?
Veď pod celým nebom
všetko patrí
Mne, יַהְוֶה
|
||||
7. |
||||
Srdce to vytrvá
len čelo, čelo nie
čelo sa mení v brázdy, v koľajnice
V srdci je studnica
v čele je trápenie
a vädne halúzka v zobáku holubice
Lebo tu mieru niet
je iba večný spor:
rozum a cit - jelene počas ruje
na súboj vyzvali sa
v húšti hôr
Prehrá kto múdry je a kto nemiluje
Čo som to za človeka
čo sme to za ľudí?
Druhý si zodvihne to, čo už prvý zahodí
Tamten niečo znamená
a ten je iba dym
je ťažké čo len veriť jak bez lásky človek žil
Pod modrým baldachýnom
visí svet utešený
v to ráno bolo krásne vstať
živý a či vzkriesený
veď na tom už nezáleží
keď si každému na zemi mohol dôverovať
A v tom ráne
nesnívam, ja viem
aj keď sa to zdá ako sen - bdiem
pominul čas panstva hriechu v nás
a svet ovládol večný mier
Pominul čas panstva hriechu v nás
a svet ovládol večný mier
Večný mier
|
||||
8. |
Siamčatká
05:49
|
|||
Mater smilníc s Otcom lží
deťom dávajú piť z kaluží
čašami zo stola démonov
popíjajú kal svojich podvodov
Tvary krivé halí sutana
ako krídla kryjú Satana
ako mŕtvy nerv, čo nebolí
sú srdcia akoby neboli
Neúprimnosťou slová sypké
neprávosťou dlane hladké
nedôverou zraky vratké
srdcia ako keby - nie!
Boli predtým, než vznikol náš svet
dnes bránia pravde hľadieť do kariet
srdcia ako keby neboli
boli predtým a teraz ich niet!
Človek má všetko dovolené
nevyhne sa pravdy dotyku
a často si volí klamanie
hlúpe klamanie zo zvyku
Každému je voda núkaná
s kúskom rozbitého zrkadla
Časom úprimného snaženia
v zrkadle hľadí tvár neznáma no dôveryhodná
každý múdry človek ju spozná
Hľadáš, rastie tvoje poznanie
sladšie než med tvojím ústam je
Púpavy na lúkach rozkvitnú
a od radosti rozháňaš tmu
Zaľúbili sme sa vernosťou
milovali sme sa večnosťou
blúdili sme spolu deň čo deň
skryla sa mi pre môj charakter
Čakám že ma opäť povedie
špatný je to prístup k vážnym hrám
nie ona, to ja som na rade
Tak roztvorme srdcia dokorán
|
||||
9. |
Stará Fráza
03:38
|
|||
Počúvam, že vo svete to tak je, že všetko treba znášať
že Život je pes a tak podobne, nič dobré nemám čakať
Vraví sa, že Život už taký je, cítiť to starou frázou:
"vraj jediná spravodlivosť je len hlboko pod chladnou zemou"
Mám chuť vrátiť sa k hrám
zo všetkých pokladov získať chcem späť
Dávny Stratený Svet
Rozhliadam sa vôkol a viem že Zem stále letí danou dráhou
že z roka na rok kvet ponúka med, vonia keď preteká dlaňou
Všetko je v pohybe a jarný šat necítiť tou starou frázou:
"vraj jediná spravodlivosť je len hlboko pod chladnou zemou"
Ja mám chuť vrátiť sa k hrám
zo všetkých pokladov získať chcem späť
Dávny Stratený Svet
Či mám živoriť za minút pár,
preletieť dni a na povel stáť?
Priznám, nemám to rád
Verím, že v živote každého z nás dostaví sa taká chvíľka
v ktorej by som tak rád zastavil čas a prikryl ho nech spinká
Najväčšie lži nesú vždy kus pravdy, cítiť ich starou frázou
tá jediná "Spravodlivosť" je klam, nech leží tam pod chladnou zemou
Ja mám chuť vrátiť sa k hrám
zo všetkých pokladov získať chcem späť
Dávny Stratený Svet
Či mám živoriť za minút pár,
preletieť dni a na povel stáť?
Priznám, nemám to rád
Ja mám mám mám
takú chuť vrátiť sa k hrám
zo všetkých pokladov získať chcem späť
Dávny Stratený Svet
|
||||
10. |
Kameň Pod Hladinou
06:52
|
|||
Roztočme náš svet guľatý
pokiaľ máme ešte celé hnáty
Špinavý Vek - čas sa kráti
nedaj si vziať, čo ti patrí, čo ti patrí
Zapadáš, raz si hore
jak slnko na obzore
keď nočný kľud vymení zhon
Ešte vždy to máš dobré
keď berieš sa v globále
kým nad hlavou nezvoní zvon
Len nebyť podliakom vzťahu
nebyť bodliakom sváru
len nebyť tŕňom do dlaní
Kameňom pod hladinou
na potknutie dôvodom
Nie je ľahké zostať dobrým
Len nežiť bez dôvery
pýcha len sebe verí
zo svojím strachom nebyť sám
Kameňom pod hladinou
na potknutie dôvodom
Nie je ľahké zostať dobrým
Roztočme ten náš svet guľatý
Špinavý Vek - čas sa už kráti
Nedajme si vziať, čo nám patrí
kým pribudnú vrásky
kým pribudnú vrásky
kým pribudnú vrásky
kým pribudnú vráskly
z temena zlezú vlásky
na krku zostárne hlava
na smiech budú tvoje slová
kým pribudnú vrásky
|
||||
11. |
||||
Ľudia odchádzajú
tak strácaš priateľov
ležia ti pri nohách
ticho tam vráža do uší
tá zem ho pohltí
a zvony dozvonia
Bez zmyslu zarmúti
ťa každá hodina
Teraz tu sedíš sám
teraz tu sedíš tak sám
a ticho stromov je tak strašné
A šedé pomníky
nádeje bezcieľne
neznámy kamenár zahalený v dyme
seká, samoty sa bojí
Neznámy kamenár zahalený dyme
samoty sa bojí a pohľad má chladný
ako peniaze
a pohľad má chladný
Za slnka praská
a ťažká po daždi
je hlina ako ja
ako ja ako človek každý
príšerná obmena života a smrti
Či niet viac ich spojenia
v kamennom objatí
mŕtvom objatí?
Teraz tu sedím tak sám
a lístie stromov sú len krkavce
a lístie stromov
sú len krkavce
A šedé pomníky
nádeje bezcieľne
neznámy kamenár zahalený v dyme
seká, samoty sa bojí
Svitá už konečne
a budí sa v nás hlas
túžime žiť večne ako nádej a čas
do hliny do blata život sa navráti
Do hliny do blata život sa navráti
bol odtiaľ vzatý
a zas je deň všedný!
Bežím
preč odtiaľ bežím
z mrákot tam za bránkou dvíha ma
túžba žiť ďalej
túžba žiť ďalej
túžba žiť ďalej
túžba žiť ďalej!
|
Milan Tarina Bratislava, Slovakia
Básnik, skladateľ a pesničkár s gitarou ponúka v nepokojných vodách sveta svoje Tarinovky.
Official mailing list: tarinator.tar@gmail.com
Streaming and Download help
Milan Tarina recommends:
If you like Milan Tarina, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp